Valentine's Day Pumping Heart
animasi blog

Monday, November 21, 2016

Morfologia Korespondensia


TRABALLU KONA
BA
KORRESPONDENSIA

Kria Husi Grupu IV :
NARAN
N R E
Santina da Costa Cabral
21401031
Dulce Rodrigues
21401011
Auxiladora Fatima Gusmão
21401008
Anacleto Madeira
21401006
INSTITUTO PROFISSIONAL DE CANOSSA
( IPDC )
2016

1.    Introdusaun

1.1.         Korrespondensia


Korrespondensia mak hanesan karta ida ne’ebé ho modelu konvite nian ne’ebé atu hato’o ba konvidadu sira atu partisipa iha ita nia serimonia ruma. Bazeia ba realidade ohin loron nian karta korrespondensia sai hanesan faktor inportante ida iha Instituisaun hotu-hotu atu sai hanesan mata dalan ba assuntu ne’ebé mak atu koalia direitamente.
Liga fali ba munduteknólojia ohin loron nian ne’ebe mak avansadu tebes, halo mos mudansa ba iha Instituisaun sira nia serbisu iha  area jestaun karta ba dokumentasaun nian ne’ebe mak sira halo hodi haruka liu husi Email, Sharing husi komputador ida ba komputador seluk liu husi Bluetooth, Networking, Shareit no sira seluk-seluk tan.
Bazeia fali ba planu tuir programa ne’ebé mak tau ona iha alvu hodi kria projetu aplikasaun ida hodi rai iha Ministerio Instituisaun nian, maka ami sei uza MVC (Model View Controller)ho  lian programasaun nian hanesan C# hodi halo projetu refere.

a)      C# (C sharp)

C# hanesan lingua programasaun ne’ebé professional. C# (le’e hanesan C sharp) hanesan lingua programasaun ne’ebé uza atu hari’i husi kompaña aplikasaun oin-oin  ne’ebé hala’o iha Net Framework. Objetivu  husi C# mak hanesan atu prepara, asegura, modernu, Object Oriented, kapasidade ás, forsa no dura, lingua ne’ebé simples hodi hari’i Net.

b)     MVC (Model View Controller)

MVC habadak husi Model, View, ho Controller. MVC Hanesan metode ida ne’ebé hodi hafahe husi parte-parte ba web aplikasaun nian. MVCmos hanesan metóde ida hodi halo aplikasaun no hafahe data (Model) hatudu husi (View) no maneira atu halo nia prosesu (Controller).
Tuir mai ne’e mak definisaun husi funsaun tolu ne’e, hanesan:
a)      Model Hanesan parte ida ne’ebé hare ka halo kontrolu ba database, iha ne’ebé ita bele hetan manipulasaun data tuir nesesidade user nian, iha parte ne’e ita hodi edit/hadia data, aumenta data, hamos data no sira seluk tan.
b)      View Hanesan parte interface ka bele dehan pájina web nian.
c)      Control (kontrolu/a) mak parte ne’ebé presiza hodi halo relasaun ho parte Model (modelu) ho view, menus liu preñse kona ba kode sira haruka hodi husu data husi Model, karik wainhira user husu data ne’ebé servisu bolu laos View maibe Contro

2.    Objetivu

 Objetivu husi Servisu/Produtu ida ne’e mak hanesan:
a)      Atu fasilita utilazador sira hodi rai karta ne’e ho seguru
b)      Atu hakmaan utilizadór sira nia servisu ba dokumentasaun nian ka report

3.    Deskrisaun ba problema

Problema ne’ebé mak akontese iha Instituisaun ne’ebé  ami peskiza ba mak hanesan:
a)      Karta ne’ebé mak haruka la hatama iha sistema aplikasaun ida hodi halo operasaun
b)      Susar tebes atu buka fali karta ne’ebé haruka liu tiha ona
c)      La hatene tuir karta ne’e atu dirizi ba sé no assuntu ne’e saida ?

4.    Solusaun ba proposta

Relasiona ho problema ne’ebe  mak  mensiona ona  iha  leten,  maka ami husi grupu ida ne’e hakarak  kria produtu ka projetu ida atu hatan ba problema ne’ebé mak Instituto sira hasoru. Tan ne’e mak ami husi grupu ida ne’e buka dalan ho nia solusaun mak hanesan kria produtu ida ne’ebé mak iha duni nia benefisiu ba utilizadór sira hodi halo sira nia atividade serbisu nian iha área gestaun karta, hodi nune’e utilizadór sira bele uza ho seguru.

5.    Dezenvolvimentu

5.1.         Ánaliza no dezenvolvimentu ba baze de dadus

Hare ba teknólojia ne’ebé mak iha mudansa tebes iha lian programasaun nian sempre fó presaun pozitivu tebes ba ema ne’ebé uza ka sira ne’ebé kria aplikasaun ruma tuir formatu ne’ebé mak iha ona. Tan ne’e antes kria aplikasaun, halo uluk ánaliza hodi nune’e bele dezenvolve baze de dadus sira tuir tabela ida-idak nian ne’ebé mak foti bazeia ba fiskalizasaun ne’ebé mak grupu hala’o iha terenu. 

1)      Tabela Min_Inst

Field
Type
Index
Kd_MI
Varchar(8)
Primary Key
Naran_Mi
Varchar(40)
Not Null
Kd_Dir
Varchar(8)
Foreign Key

2)      Tabela Diresaun

Field
Type
Index
Kd_Dir
Varchar(8)
Primary Key
Naran_Dir
Varchar(30)
Not Null
Kd_MI
Varchar(8)
Foreign Key


3)      Tabela Pozisaun

Field
Type
Index
Kd_Poz
Varchar(8)
Primary Key
Naran_Poz
Varchar(20)
Not Null
Kd_Dir
Varchar(8)
Foreign Key

4)      Tabela Carta_De

Field
Type
Index
Kd_CD
Varchar(8)
Primary Key
Naran_CD
Varchar(40)
Not Null
Kd_Poz
Varchar(8)
Foreign Key

5)      Tabela Carta_Para

Field
Type
Index
Kd_CP
Varchar(8)
Primary Key
Naran_CP
Varchar(50)
Not Null
Kd_Poz
Varchar(8)
Foreign Key


6)      Tabela Responsavel_Instituisaun

Field
Type
Index
Kd_RI
Varchar(8)
Primary Key
Naran_RI
Varchar(30)
Not Null
Email
Varchar(30)
Not Null
Kontaktu
int
Not Null
Kd_Poz
Varchar(8)
Foreign Key
Kd_Dir
Varchar(8)
Foreign Key

7)      Tabela Admin

Field
Type
Index
Kd_Ad
Varchar(8)
Primary Key
Naran_Ad
Varchar(40)
Not Null
Kd_GC
Varchar(8)
Foreign Key

8)      Tabela Gestaun_Carta

Field
Type
Index
Kd_GC
Varchar(8)
Primary Key
Data_Haruka
date
Not Null
Data_Simu
date
Not Null
Data_Entrega
date
Not Null
Asuntu
Varchar(30)
Not Null
Kd_CD
Varchar(8)
Foreign Key
Kd_CP
Varchar(8)
Foreign Key
Kd_RI
Varchar(8)
Foreign Key
Kd_AD
Varchar(8)
Foreign Key

9)      Tabela  Tipu Carta

Field
Type
Index
Kd_TC
Varchar(8)
Primary Key
Naran_TC
Varchar(40)
Not Null
Kd_GC
Varchar(8)
Foreign Key

5.2.         Modelu Relasional

Bazeia ba modelu ne’ebé mak hala’o iha produtu ne’e la sees husi modelu ne’ebé mak forma ona tuir sistema MVC nian ne’ebe halo koneksaun ho database SQL Server. Tan ne’e presiza deit kreativu atu nune’e bele dezenvolve diak liu tan sistema ne’ebé mak iha ona programa ne’e. Relasiona ho produtu ne’e mos la’o tuir modelu no kondisaun ne’ebé mak uza iha Ministeiro Instituisaun nian.
Modelu Relasional ba tabela iha Ministerio Instituisaun nian kona ba Korrespondensia nian mak iha dezeñu iha krak ne’e.
           


5.3.         Arkitetura

Arkitetura husi produtu ne’e kria husi grupu rasik no la’o tuir modelu ne’ebé iha ona software Visual Studio 2012 nian ho Sql Server. Produtu ne’e mos la’o tuir formatu ne’ebé mak foti tuir Ánalizasaun ba sistema korrespondensia nian ne’ebé mak implementa iha  instituisaun nia laran.
Dezeñu ka Artiktetura ba Sisitema Aplikasaun Korrespondensia nian.


5.4.         Funsionalidade

Ho produtu ne’ebé mak grupu kria atu hatan ba ezizensia Instituisaun sira nian iha sira nia edifisu rasik, atu nune’e dadus ba karta ne’ebé mak sira halo hodi hatama iha operasaun sistema nian liu-liu iha sistema database. Iha sistema aplikasaun ne’e mos iha butaun esensial tolu (3) mak hanesan :
a)      Edit (Hadi’a)
Nia fusaun atu hadi’a fila fali numeru ka letra ne’ebé ita hatama lalos, hanesan naran, kode no seluk tan.
b)      Details (Detail)
Atu fo sai klaru liu tan kona ba naran, id ka kode, pozisaun no sira seluk tan.
c)      Delete (Hamos)
Nia funsaun atu hamos tiha letra ka numeru ne’ebé invalidu ka lalos.

6.    Rezultadu

Husi produtu ne’e sei fó benefisiu ba Instituisaun ne’ebé mak sei utiliza produtune’e, atu hala’o sira nia serbisu iha área gestaun karta nian ho efisiensia no efikasia. Ho ida ne’e mos produtu ne’ebé mak grupu kria hatan duni ba ezizensia Instituisaun nian hodi buka duni solusaun ba Instituisaun nia problema ne’ebé mak durante ne’e mak mosu iha Instituisaun nia laran liu-liu iha área Gestaun Karta nian.

7.    Konkluzaun

korrespondensia mak hanesan karta ida ne’ebé ho modelu konvite nian ne’ebé atu hato’o ba konvidadu sira atu partisipa iha ita nia serimonia ruma. Aplikasaun gestaun karta hanesan produtu database ida ne’ebé mak grupu kria hodi  halo akumulasaun dadus ba gestaun karta nian hodi nune’e bele rai ho seguru.
C# (le’e hanesan C sharp) hanesan lingua programasaun ne’ebé uza atu hari’i husi kompaña aplikasaun oin-oin  ne’ebé hala’o iha Net Framework.
MVCmos hanesan metóde ida hodi halo aplikasaun no hafahe data (Model) hatudu husi (View) no maneira atu halo nia prosesu (Controller).

8.    Traballu Futuru

Produtu ne’ebé mak ami kria sai hanesan vekulu (meiu) ida atu fasilita Instituisaun sira nia serbisu iha futuru, Projetu ka produtu aplikasaun ida ne’e mos bele uza iha edifisiu sira atu azuda serbisu ema nian iha área database nian no sai hanesan mos informasaun ba iha Instituisaun nia laran.
 Ho produtu ne’e mos sai hanesan referensia ida mai ami atu bele prepara ami hodi halo produtu ruma hodi implementa iha  baze tuir modelu ka sistematika ne’ebé mak ami aprende tiha ona.Tan ne’e fiar katak iha futuru projetu ne’ebé mak kria liu husi MVC ho C# ne’e ami sei implementa duni iha baze tuir abilidade ne’ebé mak ami iha.

9.    Rekomendasaun

Iha biban ida mos ami husi grupu ne’e hakarak agradese ba Dosente tanba ho dosente nia diak tomak akonpaña ona ami iha ami nia kareira estudu nian no ami husu nafatin  ba Dosente atu;
a)      Fó nafatin oportunidade mai ami atu kria produtu sira hanesan ne’e iha futuru
b)      Halo nafatin monitorizasaun atu nune’e bele hadia diak liu tan ami nia produtu sira ne’ebé mak ami kria.